Voltíž je krásna jazdecká disciplína, z francúzskeho slova „la Voltige’’ pri ktorej jazdci predvádzajú svoje gymnasticko-akrobatické kúsky na cválajúcom koni, čo si vyžaduje naozaj neuveriteľnú dôveru medzi jazdcom, koňom a lonžérom. Pretože jazdci nemôžu používať žiadne ochranné prvky, musí byť ich spolupráca a koordinácia dokonalá. Tejto disciplíne sa venujú predovšetkým deti a mládež - nie je to však pravidlo. Voltíž rozvíja pohybové schopnosti detí, učí ich zodpovednosti prostredníctvom starostlivosti o kone a otvára im dvere k úspešnej športovej kariére.
Delenie kategórií:
Jednotlivci:
1. Deti: Mladšie deti (do 12 rokov), Staršie deti (12-14 rokov)
2. Juniori: deti od veku od 14 do 18 rokov
3: Seniori: vek nad 18 rokov
Dvojice:
1 .Junior Pairs: deti do 18 rokov
2. Senior Pairs: vek nad 18 rokov
Skupiny:
1. Junior Teams: Skupiny do 18 rokov
2. Senior Teams: Skupiny nad 18 rokov
Dôležité rozdelenie:
Open: Kategória otvorená pre všetky vekové skupiny bez obmedzenia
Amatérske a profesionálne kategórie: Amatérske sú určené pre súťažiacich, ktorí sa voltížou zaoberajú rekreačne
Profesionálne: Pre tých, ktorí majú vyššiu úroveň zručností a často sa zúčastňujú medzinárodných súťaží
Technické a umelecké hodnotenie:
Technická zostava: Obsahuje predpísané cviky, ktoré musia súťažiaci vykonať. Hodnotí sa technická precíznosť a správnosť prevedenia.
Voľná zostava: Súťažiaci majú možnosť predviesť kreatívne a umelecké zostavy podľa vlastného výberu. Hodnotí sa umelecký dojem, kreativita a plynulosť zostavy.
Dôležité súťaže:
Národné majstrovstvá: Organizované v jednotlivých krajinách.
Majstrovstvá Európy: Pre súťažiacich z európskych krajín.
Majstrovstvá sveta: Pre súťažiacich z celého sveta.
Olympijské hry: Voltíž je kandidátom na zaradenie do olympijských hier v roku 2032.
Kvalifikačné kritériá:
Na kvalifikáciu na medzinárodné súťaže musia súťažiaci a ich kone dosiahnuť určité bodové hodnotenia v národných a medzinárodných pretekoch. Tieto kritériá zahŕňajú minimálne bodové hodnotenie za technické a umelecké prevedenie.
Voltíž je šport, ktorý si vyžaduje veľa tréningu, zručností a koordinácie. Každá kategória prináša svoje výzvy a poskytuje príležitosti na rozvoj a ukázanie talentu voltížerov na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Dnes vám prezradíme časť tímu lonžéra Jána Tribulu, ktorý má 5 členov - 3 dievčatá a 2 chlapcov.
Najstarším členom tímu je junior Andrej Meňhert, Soňa Janigová a v kategórii starších detí je zároveň najmladší člen tímu Filip Nikolini. Spomedzi Andreja a Filipka tvorí súčasť Jankovho tímu najdlhšie Soňička, ktorá je juniorkou vo voltíži. Od začiatku novej sezóny súťažia všetci za Freestyle Poprad.
Pán Tribula je v pozícii lonžéra veľmi zodpovedný a vždy myslí o krok vpred. Snaží sa mať vždy i plán B. Pretože si uvedomuje, že kôň nie je len pracovný nástroj, ale živý tvor, ktorý potrebuje starostlivosť, lásku a dostatočný čas na budovanie spoločnej dôvery medzi ním, lonžérom a jazdcom. Takisto sa snaží pomáhať plniť nominačné kritériá a dostať sa na šampionáty, kde jazdci majú možnosť reprezentovať Slovensko.
Rozhovor s členmi tímu:
Andrej, ako si sa dostal k voltíži?
,,Ako štvrták, alebo piatak som našiel v škole leták s informáciou o nábore v Topoľčiankach. Šiel som to skúsiť a už som tam zostal na dlhšie. Posledného pol roka som v tíme u Janka. V zásade sa tomu venujem už 10 rokov a snažím sa dosiahnuť najlepšie výsledky v tejto disciplíne. Mali sme pekné umiestnenia aj v bývalom klube, kde sme sa v roku 2022 zúčastnili na majstrovstvách Európy. Boli sme štvrtí s minimálnym rozdielom 0,001 boda. Aktuálne sme úspešne zvládli kvalifikačný pretek v zahraničí. S Maxom sme už na prvom preteku dosiahli 6,0 boda čo je výborné. Tento rok ideme na majstrovstvá Európy do Švajčiarska.“
Bol by splnený sen ocitnút sa na olympiáde, ak by bola voltíž zaradená medzi disciplíny v roku 2032?
,,Samozrejme, to by bola veľká pocta.“
Juniorka Soňa Janigová:
Sonička, ako si sa dostala k voltíži ty?
,,Moja voltížna kariéra začala približne keď som mala 8 alebo 9 rokov. Po tom čo som lyžovala, som sa rozhodla pre zmenu a keďže kamarátky robili voltíž, skúsila som to. Členkou Jankovho tímu som aktuálne 5. rok."
Akú víziu vkladáš do tejto sezóny?
,,Myslím že veľmi dobrú, pretože mať vlastného koňa, budovať si s ním naozaj osobný vzťah, dôveru, mať pocit že je stále so mnou, evokuje pocit istoty v nás oboch. Je to určite najdôležitejšia vec, ktorá hrá hlavnú úlohu v konečnom výsledku .“
Najmladší člen tímu, Filip Nikolini:
Ako si sa dostal k voltíži?
,,K voltíži som sa dostal keď som mal 4 roky. Bolo to v škôlke, kde bola pani učiteľka ktorá nielen trénovala voltíž, ale dokonca bola majsterka Československa. V našej škôlke bol umelý koník - barel, na ktorom sa dalo cvičiť, avšak druhá pani učiteľka nám v rámci programu vodila koníka do škôlky, kde som si začal skutočne cvičiť nejaké základy. Dá sa povedať, že som začal u nej v záhrade, odkiaľ som sa dostal do Ivánky, a neskôr som prestúpil do tímu k Jankovi kde pokračujem.“
V našom rozhovore nám poskytla veľa všeobecných informácií Filipkova mamina, ktorá poukazuje i na možnú motivačnú výhodu, ktorou môže byť počet voltížnych jazdcov, oproti počtu dievčat v tejto disciplíne: ,,Nakoľko je ich počet omnoho menší, ich šanca na umiestnenie je oveľa vyššia, ako v kategórii medzi dievčatami. Netreba však zaspať na vavrínoch, pretože v 12 rokoch začína dieťa súťažiť medzinárodne. Tak sa dostáva medzi naozaj široké spektrum kvalitných športovcov. Avšak, povedala by som, že v tomto smere je Slovensko momentálne na kvalitnej úrovni. Pretože práve na medzinárodných pretekoch v Budapešti CVI, v detskej kategórii od 12 do 14 rokov, vyhrali prvých päť miest práve slovenské dievčatá. Voltíž sa teda začína naozaj presadzovať na vysokej kvalitatívnej úrovni.“
Dá sa povedať, že základom úspechu je „čistá hlava“ koňa?
,,Samozrejme. Už neustály tréning je veľký tlak, preto stačí malý podnet ktorý môže koňa vyviesť z miery. Napríklad signál na mobilnom zariadení dokáže zásadne ovplyvniť celú zostavu natoľko, že rozdiely v hodnotení sú v tisícinách. Preto aj tlieskanie počas voltížnych predstavení nie je dovolené. Dôležitou informáciou pre divákov je, že ak nechcú znížiť kvalitu a bezpečnosť vystúpenia, naozaj musia eliminovať čo najviac rušivých signálov. Presne z tohto dôvodu je dôležité vystavovanie koníka určitému diskomfortu, ako je zmena priestorov či povrchu.“
Pocta v Achene, sviatok konského športu:
,,Janko s Andrejom sa pripravujú na špeciálnu udalosť v Achene. Kde sa zo Slovenska zúčastni práve Andrej Meňhert.“
Voltíž a parkúr, aký je medzi nimi rozdiel?
,,Voltíž bola kedysi povinnou disciplínou pre všetkých jazdcov, približne do 12 rokov. Samozrejme nie všetci voltížni jazdci boli vo vrcholovej forme. Myšlienkou povinnej disciplíny bolo hlavne vnímanie koňa jeho jazdcom, jeho celková práca s panvou, ktorá je v sedle s madlami odlišná. Jazdec sa učí lepšie ovládať tlak ktorý vyvíja, či možno dokáže pohotovejšie reagovať v prípade rušivých elementov. Už v susedných Čechách existuje aj paravoltíž, kde taktiež využívajú mäkké sedlo s rukoväťami. Vďaka tomuto sedlu má jazdec väčšie pohodlie a je to jednoduchšie sedenie i pre bežných ľudí, napríklad pri hipoterapii.
Vznešenosť a elegancia ktorá ku koňom patrí je vo voltíži sprevádzaná hudbou a celkovým umeleckým dojmom. V Nemecku a Taliansku sa dokonca v cirkusoch využíva voltížna akrobacia, kde sú artisti v rámci bezpečnosti istení zhora. Čo pri bežnej súťažnej voltíži nie je možné. Voltíž je náročná disciplína v tom, že každá kategória má vlastné kritéria, všeobecne je to časové obmedzenie, počas ktorého je jazdec odkázaný na svoje schopnosti, ktoré sú na základe jeho kvalít zhodnotené bodovou škálou, podliehajúcou danej smernici a pravidlám. Hodnotí sa rôznorodosť cvikov a pozícií, interpretácia hudby, umelecký dojem, technika, kôň a pod.
Nástupom francúzskej voltíže sa kladie dôraz nie len na technicky dobré uskutočnenie daného cviku, čo je samozrejme veľmi dôležité, ale prihliada sa i na rôznorodosť prechodov medzi cvikmi, a celkovú dramaturgiu. Na popredných priečkach sa väčšinou striedajú štáty ako Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, či Taliansko. Dôvodom môže byť podpora daného športu štátom, ktorá je na úplne inej úrovni ako na Slovensku. Francúzi majú dokonca štátom dotované voltížne centrum, vďaka čomu majú niektorí jazdci zriadení plnohodnotný pracovný pomer, počas ktorého dokážu zlepšovať svoje kvality."
Ako sa Vám páči na Rozálke?
,,My Rozálku evidujeme hlavne z minulosti v oblasti voltíže. Naozaj sa nám u Vás veľmi páči, človek by taký rozľahlý a skvelo vybavený areál v blízkosti hlavného mesta nečakal. Je to naozaj za rohom, v prírode, v objatí Malých Karpát, kde je pokoj a pohoda. Na Slovensku je naozaj málo takto veľkých a dobre vybavených areálov, ťažko sa hľadá. Tým, že športovcov na súťažiach podporujú aj celé rodiny, tak si myslím že je obrovským plusom to, že Areál Zdravia Rozálka je veľmi prorodinný. Rodiny tu strávia príjemný deň, popri tom si môžu užiť kvalitný šport, a napredovať."
Voltíž na Slovensku má pevné základy a bohatú tradíciu. Napriek menšiemu počtu reprezentantov sa naši športovci dokážu presadiť na medzinárodnej scéne. S podporou a odhodlaním môžeme očakávať ďalšie úspechy a rozvoj tejto krásnej disciplíny. Slovenskí voltížeri sú pripravení čeliť výzvam a prinášať radosť a hrdosť našej krajine.
